x | x | |||||
Today is |
||||||
ANGLICTINA |
|
|||||
Prosím pošlite
komentáre a korekcie |
Imunológia sa zaoberá štúdiom našej ochrany pred cudzími makromolekulami alebo invazívnymi organizmami a našimi reakciami na ne. Medzi týchto útočníkov sa zaraďujú vírusy, baktérie, prvoky alebo dokonca väčšie parazity. Navyše vyvíjame imunitné reakcie proti vlastným proteínom (a iným molekulám) pri autoimunite a proti vlastným aberantným bunkám pri nádorovej imunite. Našou prvou obrannou líniou proti cudzorodým organizmom sú bariéry ako koža, ktorá bráni vstupu rôznych organizmov do nášho tela. Ak sú však tieto bariéry prekonané, telo obsahuje bunky, ktoré rýchlo reagujú na prítomnosť útočníka. Medzi tieto bunky patria makrofágy a neutrofily, ktoré pohlcujú cudzie organizmy a zabíjajú ich bez účasti protilátok. Ďalšiu úlohu zohrávajú rozpustné molekuly, ktoré odoberajú cudziemu organizmu základné živiny (ako napr. železo) a niektoré molekuly, ktoré sa nachádzajú na povrchoch epitelov, v sekrétoch (napríklad v slzách, slinách) a v krvnom riečisku. Táto forma imunity je označovaná ako vrodená alebo nešpecifická imunita a je neustále pripravená odpovedať na potenciálnu inváziu. Našou druhou obrannou líniou je špecifická alebo získaná
imunita, pri ktorej treba počítať s niekoľkými dňami, kým zareaguje na
primárnu inváziu (infekciu mikroorganizmom, ktorá sa doteraz v organizme
jedinca ešte nevyskytla). V špecifickom imunitnom systéme vidíme
produkciu protilátok (rozpustných proteínov, ktoré sa viažu na cudzorodé
antigény) a bunkami sprostredkované imunitné odpovede, pri ktorých
špecifické bunky rozpoznávajú cudzorodé patogény a ničia ich. V prípade
vírusov alebo nádorov je táto reakcia tiež dôležitá na rozpoznávanie a
deštrukciu vírusmi infikovaných alebo nádorových buniek. Odpoveď na
opakovanú infekciu tým istým patogénom je rýchlejšia ako reakcia na
primárnu infekciu, pretože sú aktivované pamäťové T a B lymfocyty.
Uvidíme, ako bunky imunitného systému spolupracujú navzájom
prostredníctvom rôznych signálnych molekúl, aby mohla byť zosúladená
koordinovaná odpoveď. Týmito signálmi môžu byť proteíny, ako napr.
lymfokíny, ktoré sú produkované bunkami lymfoidného systému, ďalej
cytokíny a chemokíny, ktoré sú produkované početnými bunkami počas
imunitnej odpovede a ktoré stimulujú ďalšie bunky imunity. |
|||||
|
||||||
Povedzte nám, odkiaľ pochádzate alebo o tejto knihe povedzte kamarátovi tu |
ANGLICTINA SLOVENSKY
|
|||||
Guest article New approaches for vaccines against a neglected disease – leishmaniasis |
KAPITOLA PRVÁ VRODENÁ (NEŠPECIFICKÁ) IMUNITA |
Nešpecifický alebo vrodený imunitný systém; Anatomické bariéry, rozpustné molekuly a bunkové zložky | ||||
KAPITOLA DRUHÁ KOMPLEMENT |
Komplementový systém sa skladá z viac ako 20 sérových proteínov schopných lyzovať bunky označené protilátkami | |||||
|
||||||
KAPITOLA TRETIA ANTIGÉNY |
Antigény sú látky, ktoré indukujú špecifickú imunitnú odpoveď a následne reagujú s produktami špecifickej imunitnej odpovede | |||||
KAPITOLA ŠTVRTÁ ŠTRUKTÚRA A FUNKCIA IMUNOGLOBULÍNOV - PROTILÁTOK |
Imunoglobulíny sú proteínové molekuly, ktoré sú vytvorené plazmatickými bunkami v priebehu odpovede na antigén a ktoré fungujú ako protilátky | |||||
|
KAPITOLA PIATA TRIEDY IMUNOGLOBULÍNOV: IZOTYPY A ALLOTYPY |
Izotypy charakterizujú triedy a podtriedy ťažkých reťazcov protilátok a typy a subtypy ľahkých reťazcov | ||||
KAPITOLA ŠIESTA GENETIKA IDIOTYPOV |
Organizácia a expresia rodín imunoglobulínových génov. | |||||
KAPITOLA SIEDMA REAKCIE ANTIGÉNU S PROTILÁTKOU A TESTOVANIE TÝCHTO REAKCIÍ
|
Reakcie antigénu s protilátkou – afinita a avidita protilátok – základ pre špecificitu protilátok a skrížená reaktivita – princípy bežne používaných testov na reakcie antigénu s protilátkou | |||||
KAPITOLA ÔSMA TVORBA PROTILÁTOK |
Vlastnosti špecifickej imunitnej odpovede – primárne a sekundárne protilátkové odpovede – preladenie tried imunoglobulínov a expresia membránového imunoglobulínu | |||||
KAPITOLA DEVIATA BUNKY V IMUNITNÝCH ODPOVEDIACH |
Prehľad typov bunkových
interakcií a molekúl potrebných pre špecifickú imunitu |
|||||
KAPITOLA
DESIATA HLAVNÝ HISTOKOMPATIBILNÝ SYSTÉM |
Štruktúra a
funkcia bunkových povrchových molekúl, ktoré sa podieľajú na
interakciách medzi imunokompetentnými bunkami: molekuly hlavného
histokompatibilného komplexu, receptory T buniek (TCR), komplex CD3 a
kostimulačné molekuly |
|||||
KAPITOLA
JEDENÁSTA ODPOVEĎ NA ANTIGÉN |
T a B bunkami sú
rozpoznávané rôzne typy antigénov. Biológia buniek a význam odlišných
ciest spracovania a prezentácie antigénu prostredníctvom molekúl MHC I.
alebo II. triedy. Experimentálny základ pre reštrikciu vlastného MHC.
Úloha týmusu pri určovaní repertoáru receptorov T lymfocytov.
Superantigény ako anomálne antigény |
|||||
KAPITOLA
DVANÁSTA BUNKAMI SPROSTREDKOVANÁ IMUNITA Bunkové interakcie pri špecifických imunitných odpovediach |
Interakcie medzi
pomocnými Th lymfocytmi a B lymfocytmi potrebné na tvorbu protilátok
proti komplexným proteínom a proti konjugátom hapténu s proteínom.
Týmus-nezávislé antigény |
|||||
KAPITOLA
TRINÁSTA IMUNOREGULÁCIA |
Subpopulácie pomocných Th
lymfocytov: Th1 a Th2. Cytokíny a izotypový prešmyk (preladenie tried).
Aktivácia makrofágov cytokínmi a funkcie makrofágov. Dozrievanie a
mechanizmy zabíjania cytotoxickými T lymfocytmi (CTL). Charakteristické
mechanizmy zabíjania ostatnými cytotoxickými bunkami. Imunoregulačné
procesy |
|||||
|
KAPITOLA
ŠTRNÁSTA IMMUNIZATION |
Pasívna a aktívna
imunizácia. Aplikácia a problémy pri umelej a prirofzenej imunizácii.
Moderné prístupy k imunizácii |
||||
KAPITOLA
PÄTNÁSTA HLAVNÝ HISTOKOMPATIBILNÝ KOMPLEX – GENETIKA A ÚLOHA PRI TRANSPLANTÁCII |
MHC lokusy a
ich produkty. Genetický základ pre heterogenicitu MHC v populácii.
Distribúcia MHC molekúl na rozličných bunkách. Ako sú detegované MHC
antigény. Úloha MHC pri transplantáciách, pri fungovaní imunity a v
chorobe |
|||||
KAPITOLA
ŠESTNÁSTA TOLERANCIA A AUTOIMUNITA |
Pochopenie a
význam tolerancie.Faktory určujúce vznik tolerancie. Mechanizmy vzniku
tolerancie. Vysvetlenie autoimunity a autoimunitných ochorení.
Vlastnosti najčastejších autoimunitných chorôb. Teória o etiológii
autoimunitných chorôb |
|||||
KAPITOLA
SEDEMNÁSTA HYPERSENZITIVITA |
Klasifikácia
hypersenzitívnych reakcií. Ochorenia spojené s hypersenzitívnymi
reakciami. Mechanizmy poškodenia pri hypersenzitívnych reakciách. Metódy
diagnostikovania stavov vzniknutých následkov hypersenzitivity. Spôsoby
liečby chorôb v dôsledku hypersenzitivity a ich zdôvodnenie |
|||||
KAPITOLA
OSEMNÁSTA NÁDOROVÁ IMUNOLÓGIA |
Dôkaz reaktivity imunity
na nádor. Zmeny v charakteristikách bunky pri malignitách. Hostiteľské
zložky, ktoré ovplyvňujú progresiu nádoru. Komponenty nádorových buniek,
ktoré ich chránia pred imunitným systémom. Zdôvodnenie imunoterapie
nádorov a poznatky o prístupoch k liečbe. |
|||||
KAPITOLA
DEVÄTNÁSTA IMUNODEFICITY |
Primárne a sekundárne imunodeficity. Imunodeficity pri AIDS a iných stavoch. Hlavné primárne imunodeficity a ich charakteristiky. Vzťah medzi miestom poškodenia a vzniknutým imunodeficitom. Testy používané pri diagnostike rôznych imunodeficitov | |||||
SLOVENSKY
|
||||||