x |
x |
|
|
INFEKČNÉ OCHORENIA
|
BACTERIOLÓGIA |
IMUNOLÓGIA |
MYKOLÓGIA |
PARAZITOLÓGIA |
VIROLÓGIA |
ENGLISH |
|
UNIVERZITA KOMENSKÉHO V
BRATISLAVE
JESSENIOVA LEKÁRSKA FAKULTA V MARTINE
Ústav mikrobiológie a imunológie
Sklabinská 26 , 036 01 Martin
|
|
IMUNOLÓGIA – KAPITOLA
TRETIA
ANTIGÉNY
Gene Mayer, Ph.D
Emertius Professor of Pathology, Microbiology and Immunology
University of South Carolina
Překlad:
Elena
Novakova, MD, PhD
a
MUDr. Martina Neuschlová, PhD.
Institute of
Microbiology and Immunology
Jessenius Faculty of Medicine in Martin
Comenius University in Bratislava
|
VIETNAMESE |
TURKISH |
FRANCAIS |
ESPANOL |
PORTUGUES |
SHQIP |
Let us know what you think
SPÄTNÁ VÄZBA |
VYHĽADÁVANIE |
|
|
Logo image © Jeffrey
Nelson, Rush University, Chicago, Illinois and
The MicrobeLibrary
|
CIELE VÝUČBY
Porovnať imunogén, antigén a haptén
Popísať faktory ovplyvňujúce imunogenicitu
Definovať chemickú povahu imunogénov
Porovnať štruktúru T-nezávislých a T-závislých
antigénov
Zaviesť koncept haptén-nosičo konjugátov a opísať ich
štruktúru
Charakterizovať antigénne determinanty
Zaviesť koncepciu superantigénov
|
DEFINÍCIA
Imunogén
Látka, ktorá dokáže vyvolať špecifickú imunitnú odpoveď.
Antigén (Ag)
Látka, ktorá reaguje s produktmi špecifickej imunitnej odpovede.
Haptén
Látka, ktorá je neimunogénna, ale ktorá môže reagovať s produktmi
špecifickej imunitnej odpovede. Haptény sú malé molekuly, ktoré nemôžu
vyvolať imunitnú odpoveď, keď pôsobia samotné. Ale môžu byť spojené s
molekulou nosiča. Voľné haptény po spojení s nosičom môžu reagovať s
produktmi imunitnej odpovede. Haptény majú vlastnosti antigenicitu, ale
nie imunogenicitu.
Epitop alebo
antigénny determinant
Je to tá časť antigénu, ktorá sa spája s produktmi špecifickej imunitnej
odpovede.
Protilátka (Ab -
antibody)
Špecifická proteínová molekula, ktorá je vytvorená počas odpovede na
imunogén a ktorá reaguje s antigénom.
FAKTORY VPLÝVAJÚCE NA IMUNOGENICITU
Vplyv imunogénu
Cudzorodosť
Imunitný systém rozlišuje medzi vlastným (self) a nevlastným
(non-self) tak, že imunogénne sú iba cudzorodé molekuly.
Veľkosť
Neexistuje absolútna veľkosť, nad ktorou bude látka imunogénna.
Všeobecne platí, že čím je molekula väčšia, tým je pravdepodobnejšie,
že bude imunogénna.
Chemické zloženie
Vo všeobecnosti platí, že čím je chemická látka zložitejšia, tým je
imunogénnejšia. Antigénne determinanty sú vytvorené primárnou
sekvenciou zvyškov v polyméroch a / alebo sekundárnou, terciárnou
alebo kvartérnou štruktúrou molekuly.
Fyzikálna forma
Všeobecne platí, že korpuskulárne antigény sú imunogénnejšie ako
rozpustné. Denaturované antigény sú imunogénnejšie ako ich natívne
formy.
Degradovateľnosť
Antigény, ktoré sú ľahko sfagocytovateľné, sú imunogénnejšie. Je to
preto, že u väčšiny antigénov (T-závislých antigénov, pozri nižšie)
vývoj imunitnej odpovede vyžaduje, aby bol antigén sfagocytovaný,
spracovaný a prezentovaný pomocným T bunkám prostredníctvom antigén
prezentujúcich buniek (APC).
|
KĽÚČOVÉ SLOVÁ
Imunogén
Antigén
Haptén
Epitop
Antigénny determinant
Protilátka
T- nezávislý antigén
T- závislý antigén
Haptén-nosič konjugát
Prirodzený determinant
Hapténový determinant
Superantigén
|
Vplyv
biologických faktorov
Genetické faktory
Niektoré látky sú imunogénne pre príslušníkov jedného druhu, ale nie
pre iný druh. Podobne niektoré látky sú imunogénne u jedného jedinca,
ale u iných nie (t. j. reagujúci a nereagujúci jedinci). Niektoré
druhy alebo jedinci nemusia mať gény alebo majú zmenené gény, ktoré
kódujú receptory pre antigény na B a T bunkách. Alebo nemajú
príslušné gény potrebné pre APC na prezentovanie antigénu pomocným T
bunkám.
Vek
Vek môže tiež ovplyvniť imunogenicitu. Zvyčajne veľmi malé deti a
veľmi starí ľudia majú zníženú schopnosť navodiť imunitnú odpoveď na
imunogén.
Vplyv spôsobu
podania imunogénu
Dávka
Dávka imunogénu môže ovplyvniť imunogenicitu. Existuje dávka
antigénu, nad ktorou alebo pod ktorou nebude imunitná odpoveď
optimálna.
Cesta podania
Vo všeobecnosti podkožná aplikácia je lepšia ako intravenózna alebo
intragastrická. Spôsob podávania antigénu môže ovplyvniť povahu
imunitnej odpovede.
Adjuvantné (pomocné,
prídavné) látky
Látky, ktoré môžu zosilniť imunitnú odpoveď na imunogén, sa nazývajú
adjuvantné látky (tiež pomocné alebo prídavné). Použitie adjuvancií
je však limitované nežiaducimi vedľajšími účinkami ako napr. horúčka
a zápal.
|
Obrázok 1a
Imunogenicita biologických molekúl
|
CHEMICKÁ POVAHA
IMUNOGÉNOV
Proteíny
Prevažná väčšina imunogénov sú proteíny. Môžu to byť čisté proteíny
alebo môžu byť glykoproteíny alebo lipoproteíny. Vo všeobecnosti sú
proteíny zvyčajne veľmi dobré imunogény.
Polysacharidy
Čisté polysacharidy a lipopolysacharidy sú dobré imunogény.
Nukleové kyseliny
Nukleové kyseliny sú zvyčajne slabými munogénmi. Môžu sa stať lepšie
imunogénnymi, ak sú jednovláknové alebo v komplexe s proteínmi.
Lipidy
Vo všeobecnosti sú lipidy neimunogénne, hoci môžu byť hapténmi.
Pozri obrázok 1a.
|
Obrázok 1b
V antigéne sa opakuje mnohokrát rovnaký antigénny determinant
|
TYPY ANTIGÉNOV
T-nezávislé
antigény
T-nezávislé (independentné) antigény sú antigény, ktoré môžu priamo
stimulovať B bunky k produkcii protilátok bez potreby pomoci T buniek.
Polysacharidy sú T-nezávislé antigény. Odpovede na tieto antigény sa
líšia od odpovedí na iné antigény.
Vlastnosti T-nezávislých
antigénov
Polymérna štruktúra
Tieto antigény sú charakterizované tým istým antigénnym
determinantom, ktorý sa mnohokrát opakuje ako je ilustrované na
obrázku 1b.
|
|
Polyklonálna aktivácia B
buniek
Mnohé z týchto antigénov môžu aktivovať klony B buniek špecifických
pre iné antigény (polyklonálna aktivácia). T-nezávislé antigény sa
môžu deliť na typ 1 a typ 2, a to v závislosti na ich schopnosti
polyklonálne aktivovať B bunky. Typ 1 T-nezávislých antigénov sú
polyklonálne aktivátory, pričom typ 2 nie sú.
Odolnosť voči degradácii
T-nezávislé antigény sú odolnejšie voči degradácii, a preto
pretrvávajú v organizme dlhšiu dobu a kontinuálne stimulujú imunitný
systém.
|
Obrázok 2
T- závislé antigény sú
Charakterizované niekoľkými kópiami mnohých rôznych antigénnych
determinantov
|
T-závislé antigény
T-závislé (dependentné) antigény sú tie, ktoré priamo
nevyvolávajú produkciu protilátok bez účasti T buniek. proteíny
sú T-závislé antigény. Štruktúra týchto antigénov je
charakterizovaná niekoľkými kópiami mnohých rôznych antigénnych
determinantov, ako je znázornené na obrázku 2.
HAPTÉN-NOSIČ KONJUGÁTY
Definícia
Haptén-nosič konjugáty sú imunogénne molekuly, ku ktorým boli
haptény kovalentne pripojené. Imunogénna molekula sa nazýva nosič.
|
Obrázok 3
Haptén-nosič konjugáty majú prirodzené antigénne determinanty nosiča ako
aj nové determinanty hapténu
|
Štruktúra
Štruktúra týchto konjugátov je charakterizovaná tým, že majú
prirodzené antigénne determinanty nosiča, ako aj nové determinanty
hapténu (hapténové determinanty) ako je znázornené na obrázku 3.
Aktuálne vytvorený determinant sa skladá z hapténu a niekoľkých
susedných zvyškov, a protilátka vytvorená proti determinantu bude
reagovať tiež s voľným hapténom. V takýchto konjugátoch bude typ
nosiča určovať, či bude odpoveď závislá alebo nezávislá od T buniek.
|
Obrázok 4
Antigénne determinanty sú zvyčajne obmedzené na tie oblasti antigénu,
ktoré sú prístupné protilátkam, na obrázku je to zobrazené čiernou
farbou pre tento proteín obsahujúci železo
|
ANTIGÉNNE
DETERMINANTY
Determinanty rozpoznávané B bunkami
Zloženie
Antigénne determinanty rozpoznávané B-lymfocytmi a protilátky
vyprodukované B-lymfocytmi sú tvorené primárnou sekvenciou
polymérových zvyškov (lineárne alebo sekvenčné determinanty) a /
alebo sekundárnou, terciárnou alebo kvartérnou štruktúrou molekuly (konformačné
determinanty).
Veľkosť
Antigénne determinanty sú malé a majú veľkosť obmedzenú na približne
4 – 8 zvyškov (aminokyselinových alebo sacharidových).
Počet
teoreticky, každých 4 – 8 zvyškov môže tvoriť samostatný antigénny
determinant. V praxi však počet antigénnych determinantov na jeden
antigén je oveľa nižší, ako by teoreticky bolo možné. Zvyčajne sú
antigénne determinanty obmedzené na tie časti antigénu, ktoré sú
prístupné protilátkam, ako je zobrazené na obrázku 4 (antigénne
determinanty sú označené čiernou farbou).
.
|
|
Determinanty
rozpoznávané T bunkami
Zloženie
Antigénne determinanty rozpoznávané T bunkami sú tvorené primárnou
sekvenciou aminokyselín v proteínoch. T bunky nerozpoznávajú
polysacharidy, ani antigény nukleových kyselín. Z tohto dôvodu sú
všeobecne polysacharidy T-nezávislé antigény a proteíny T-závislé
antigény. Determinanty nemusia byť umiestnené na exponovanom (dobre
prístupnom) povrchu antigénu, pretože rozpoznanie determinantu T
bunkami si vyžaduje, aby sa antigén proteolyticky rozštiepil na
menšie peptidy. Voľné peptidy nie sú rozpoznané T bunkami, najskôr
sa spájajú s molekulami MHC a až komplex peptidu s MHC molekulou je
rozpoznaný T bunkami.
Veľkosť
Antigénne determinanty sú malé a obmedzené počtom približne 8 – 15
aminokyselín.
Počet
Teoreticky môže každých 8 – 15 zvyškov tvoriť samostatný antigénny
determinant. V praxi je však počet antigénnych determinantov oveľa
menší, ako by bolo teoreticky možné. Antigénne determinanty sú
obmedzené na tie časti antigénu, ktoré sa môžu viazať na molekuly
MHC. To je aj dôvod, prečo môžu existovať rozdiely v odpovediach na
antigény u rôznych jedincov.
|
Obrázok 5
Superantigény aktivujú veľkú časť T buniek na rozdiel od bežných T-závislých
antigénov
|
SUPERANTIGÉNY
Keď imunitný systém zachytí konvenčný (bežný) T-závislý
antigén, tak iba malá časť populácie T-lymfocytov je schopná rozpoznať
antigén a aktivovať sa (monoklonálna / oligoklonálna odpoveď). Existujú však
niektoré antigény, ktoré polyklonálne aktivujú veľké množstvo T buniek (až
do 25 %). Tieto antigény sa nazývajú superantigény (obrázok 5).
Príkladmi superantigénov sú: stafylokokové enterotoxíny (otravy
jedlom), stafylokokový toxický šokový toxín (syndróm toxického šoku),
stafylokokové exfoliačné toxíny (syndróm obarenej kože) a streptokokové
pyrogénne exotoxíny (šok).
Bakteriálne superantigény sú dobre preštudované, ale
existujú aj superantigény spojené s vírusmi a inými mikroorganizmami.
Choroby spojené s expozíciou superantigénom sú čiastočne spôsobené
hyperaktiváciou imunitného systému a následným uvoľňovaním biologicky
aktívnych cytokínov z aktivovaných T buniek.
DETERMINANTY ROZPOZNÁVANÉ VRODENÝM
IMUNITNÝM SYSTÉMOM
Determinanty rozpoznávané vrodeným (nešpecifickým) imunitným
systémom sa líšia od tých, ktoré využíva získaný (špecifický) imunitný
systém. Protilátky a receptory B a T buniek rozpoznávajú determinanty veľmi
presne a vykazujú vysoký stupeň špecificity, čo umožňuje získanému
imunitnému systému rozpoznať a reagovať na konkrétny patogén. Naproti tomu,
vrodený imunitný systém rozpoznáva široké spektrum molekulárnych vzorov,
ktoré sa nachádzajú na patogénoch, ale nie na hostiteľských bunkách. Preto
im chýba vysoký stupeň špecifickosti (ktorý vidíme v získanom imunitnom
systéme). Molekulárne vzory nachádzajúce sa na patogénoch, ktoré sú
rozpoznávané vrodeným imunitným systémom, sa nazývajú PAMPs (molekulárne
vzory patogénov) a receptory pre PAMPs sa nazývajú PRR (vzor rozpoznávajúce
receptory). Určitý PRR môže rozpoznať molekulárny vzor, ktorý môže byť
prítomný na množstve rôznych patogénov, čo umožňuje receptoru rozpoznať
rôzne patogény. Príklady niektorých PAMP a PRR sa nachádzajú v tabuľke 1.
Tabuľka 1
Príklady molekulárnych vzorov patogénov a ich receptorov |
PAMP |
PRR |
Biologické dôsledky interakcií |
Zložky bunkovej steny mikroorganizmov |
Komplement |
Opsonization, Complement activation |
Manózu obsahujúce sacharidy |
Manózu viažuci proteín |
Opsonizácia, aktivácia komplementu |
Polyanióny |
Scavenger receptory |
Fagocytóza |
Lipoproteíny of Gram + baktérií
Zložky bunkovej steny kvasiniek |
TLR-2 (Toll-like receptor 2) |
Aktivácia makrofágov, sekrécia zápalových cytokínov |
Dvojvláknová RNA |
TLR-3 |
Tvorba interferónu
(antivírusového) |
LPS (lipopolysacharid gramnegatívnych baktérií) |
TLR-4 |
Aktivácia makrofágov, sekrécia zápalových cytokínov |
Flagelín (bakteriálne bičíky) |
TLR-5 |
Aktivácia makrofágov, sekrécia zápalových cytokínov |
Jednovláknová vírusová RNA |
TLR-7 |
Tvorba interferónu
(antivírusového) |
DNA obsahujúca CpG |
TLR-9 |
Aktivácia makrofágov, sekrécia zápalových cytokínov |
|
|
Return to the Immunology Section of Microbiology and Immunology On-line
This page last changed on
Sunday, December 10, 2017
Page maintained by
Richard Hunt
|